Viem, kde boli najlepší ľudia tejto planéty minulý víkend (braková reportáž z Istroconu, časť II.)
Aby sme sa chápali: Prihodilo sa toho príliš mnoho a bolo to priveľmi hektické a spontánne a odviazané a bláznivé na to, aby sa to všetko dalo zhrnúť zrozumiteľne, chronologicky, či nedajbože zmysluplne a s nárokom na úplnosť. Takže v dojmologickom poradí:
Komiksový maniak Luke Smash mi dal rýchlokurz flirtovania s hláškami adresovanými supernežnej cosplayerke – barbarke typu: „to muselo bolieť, keď si spadla z neba“, „Spala si v noci dobre? Určite nie, keď si ráno videla, že nie som vedľa teba,“ a tak ďalej, a tak podobne;
na besede s autormi zo stajne vydavateľstva Artis Omnis som položil otázku, či sú optimistami alebo pesimistami a ako sa tento životný postoj odráža v ich tvorbe, za čo som si od publika vyslúžil podivné pohľady;
potešil ma Piter de Vries, keď ma prvý krát osobne oslovil, a ktorého som si splietol s Tomášom Němcom (pravda, ani jedného som zatiaľ nevidel naživo);
potešili aj veľmi príjemní začínajúci žánroví spisovatelia, ktorí sa mi prihovorili po krste knižiek od Hydry a prejavili záujem o drabble zbieročku Z temnôt (oficiálne vychádza na Dušičky) a o veci spojené s literárnou tvorbou;
Janko Žižka mi objasnil rozdiel medzi sanitárom a sanitkárom a vysvetlil, že najlepšie anestetikum je dostať palicou po hlave;
Ilustrátorka a autorka Kiri ma k sebe doslova pripútala, konkrétne originálnymi policajnými putami;
Ruženka Srnková spravila NAJ fotografie pod slnkom (aj umelým osvetlením);
Cuco zásoboval tekutým Bernardom z čerstvo narazeného suda;
Evka z Hydry do mňa neprestajne húdla o akomsi odlakovači nechtov;
Marek Slabej (tradične) nemal slabé chvíľky;
Roger potešil správou, že hororový Jupiter bude!;
Tonko Stiffel potešil vlastnoručne vyrobenými magnetkami;
Filip Červenák otvorenou mysľou & super sympatickou priateľkou (a tým, že sa nechali poraziť v spoločenskej hre DUCH);
kreslička/hráčka Dejna a jej parťák Tom veselými rečami (a tým, že sa tiež nechali poraziť v spoločenskej hre Duch);
Šugy správou, že ide do Čiech študovať komiksovú tvorbu;
Ondrej Herec podaním ruky a milým slovom;
organizátori turnaji v kartovom Hearthstone tým, že rozšírili počet účastníkov z 8 na 16 (vypadol som v prvom kole, ale aj tak to bol špás + každý registrovaný hráč získal Red Bull zadara);
baby z Hydry sadou limitovaných zberateľských výtlačkov knižky Z temnôt;
dvojica mladých Srbov v noci na opustenej zastávke električky tým, že ma neujebala;
v sobotu mi radosť spôsobili ľudia z baru SUSHI TIME ostrokyslou polievkou gratis (všimli si môj bezďácky kartón s nápisom WILL WRITE FOR FOOD, ktorým som chcel dať ašpirujúcim autorom najavo, čo ich čaká, ak pôjdu tvrdohlavo vlastnou cestou a nie vyjazdenými koľajničkami overených postupov & prevarených tém);
Ivan Aľakša potešil úprimným, chlapským, korektným príhovorom na Hydrakrste;
účastníci Hydrakrstu tým, že prišli (a neodišli ani keď som začal rozprávať ja);
cosplayeri fakt vymakanými kostýmami i spôsobom, akým sa vžívali do svojich rolí;
a potom, samozrejme, mi stále robíš radosť Ty, správne zorientovaný čitateľ, tým, že ochotne aj naďalej trpíš epochálne hrôzy, vrátane tejto chaotickej akožereportáže... Ale veď vieš: čo ťa nezabije...
To ťa dokaličí! Hehe, hehehh...
No dobre, dobre. Srandy bokom. Vidíme sa. O rok. Ale dúfajme, že aj skôr. Žeby na nejakom hororovom mikro-cone? Hmmmm!!
Jasné dni a bezpečné noci želá Grandos Primitivos Literaris,
M/E/P
(viac fotiek na facebooku)