Myšlienková stoka

Kto ma nesleduje (na facebooku, nie na ulici), ostáva ukrátený o hlbokomyseľné výroky, ktorými tu a tam zastriekam svoju stenu (na facebooku, nie v izbe). A tak si vravím, to predsa nemôžem ľudstvu urobiť!

Tu ich teda máte; malý ukážkový výber z toho najepochálnejšieho, najpojašenejšieho, naj-mozgy-skrúcajúceho slovného oného do 500 znakov vrátane medzier medzi zubami.
 

* * *

(update z 18.02.2015)

 

Piatok 13. BU-BU-BU. Klišé? To vysvetlite tomu chlapovi v hokejovej maske, čo vám stojí za chrbtom.
 

Mimochodom, dnes pri raňajkách zdvihla moja dcéra hlavu a vážne vyhlásila: "Niečo sa blíži..."
Vtedy sme sa tomu zasmiali, ale to som ešte nevedel, aký je dnes deň. (ďalší status z piatka 13.)

 

Výzva pre literárnych poslov hrôzy: je na čase priznať, že s nami NAOZAJ niečo nie je v poriadku. Ja si napríklad nedokážem nahmatať pulz...

Ale možno len hľadám na nesprávnom mieste.

 

Experimentálne som odoslal jednu svoju kratučkú temnú poviedku istej duchovne spriaznenej anglickej webstránke (poviedka bola pochopiteľne preložená).
Odpísali, že je to síce nádherná báseň, ale oni by radšej niečo s príbehom. Uhm.

 

Markove referendum:
1. Súhlasíte s tým, aby cirkev tajila svoje sexuálne škandály, pokiaľ je to možné?
2. Súhlasíte s tým, aby môj vták vletel do vášho hniezda?
3. Súhlasíte s tým, aby sa namiesto snahy o zmierlivé spolunažívanie všetkých ľudí riešili pičoviny formou referenda, ktoré vyvolá ďalšie zbytočné vášne?

 

Živý hamburger s antisociálnou poruchou bojuje proti duchom v mestečku plnom živých jedál.
Referendum som premeškal kvôli intenzívnemu čítaniu anotácií podobných titulov.

 

Z dlhej chvíle som navrhol manželke, nech ma navlečie do čiernych igelitových vriec na odpadky potretých vazelínou a nechá mi len malý otvor na dýchanie. Budem sa plaziť po kuchynskej dlažbe a predstierať zmutovaného giga slimáka. Úlohou staršej dcérky bude sledovať slizkú stopu a ušliapať slimáka na smrť.
Manželka mi venovala zvláštny pohľad.
Človek by si myslel, že za tie roky si zvykla.

 

Nedávno som staršej dcére vysvetľoval čo sa stane, ak nebude poslúchať. Dnes ráno sa budím na to, ako vážnym hlasom vysvetľuje svojej polročnej sestričke: "...budeš zláááá... príde Babadúúúk... mm... mmm... vezme vreco! Hodí ťa do... mmm... ČIERNEJ JAMY!"

 

* * *

 

Aké sú moje šance u porotcov literárnych súťaží ak začnem rozosielať poviedky so zápletkami typu "zmutované hovoriace vagíny nadživotnej veľkosti útočia na priemerné slovenské malomesto?"

 

 

Mám na mysli príbeh chlapcov z detského tábora, ktorí zídu z vyznačeného turistického chodníka a zablúdia v tmavom lese, tvorenom nadrozmerným ochlpením na ohanbí spiaceho obra.

 

 

Čo keby niekomu vyrastali z hlavy namiesto vlasov miniatúrne penisy? Len také malé, malilinké penisíky. Vždy, keď by sa dotyčný vzrušil, mal by účes na ježka. A jediný spôsob, ako dosiahnuť uspokojenie, by bolo uspokojiť všetky penisíky naraz.

 

 

Z Wikipedie:
"Horor (z angl. horror – hrůza, zděšení) je umělecký žánr, jehož cílem je u čtenáře nebo diváka vyvolat pocit strachu a děsu. Nejde tedy o pojem obsahový, ale estetický, jehož naplnění závisí především na formě podání - například klasická pohádka o červené Karkulce může být vyprávěna jako horor."
Forma podania, presne o to tu ide. Vieme, že keď ideme na slasher, všetci nakoniec umrú a zloduch v poslednom zábere povstane - otázka je, ako sa k tomu výsledku dopracujeme. Ten proces a jeho varianty, to je to, čo si tak užívame. Preto horor nepatrí k žánrom, ktoré budujú výrazné pointy, ale sú postavené viac na atmosfére, prípadne detailných záberoch nechutností.

 

 

Na toto som prišiel:
Medzi fajčením a čítaním Pevnosti nie je žiaden rozdiel - dokonca ak si zvolíte cestu tabaku, ušetríte a ešte aj získate nových priateľov.

Ako som na to prišiel:
Konečne dostali v stánku novú Pevnost, tak si vravím, vezmem rovno dve, človek nikdy nevie. Tu mi padol zrak na pult a s nápaditou reklamou na cigarety P. Morris. Činorodá myseľ v zlomku sekundy vykonala komparatívnu analýzu a dospela k týmto záverom:

Fajčenie spôsobuje závislosť a Pevnost tiež.
Škatuľka cigariet za cenu porovnateľnú s cenou Pevnosti môže vydržať aj týždeň, kým Pevnost max. jeden víkend (a to som kúpil dve!).
Vytiahnuť cigarety v bare plnom atraktívnych buchiet vyžaduje menej sebavedomia, než spraviť to isté s Pevnostou.
A tak by sme mohli pokračovať.

Našťastie nemôžem cigaretový dym ani vystáť.

 

 

Ktosi ma upozornil, že facebook nenápadne, pomaly zožiera ľudskú dušu, nuž som po uplynulé dni vážne uvažoval, že si tu zruším konto. Narazil som pritom na dva problémy, ktoré ma od toho odradili:

1. čo ak prestanem s kontom existovať zároveň aj v reálnom svete?
2. vôbec netuším, ako sa to robí.

 

 

Uvedomenie, že nie ste povinný stať sa novým S. Kingom, prináša nečakanú úľavu.

 

 

Správny autor splatterpunkovej literatúry by nemal príbeh napísať, ale vygrcnúť.

 

 

Mám na mysli príbeh o zlovoľnom duchovi uväznenom v silikónovej guči, uväznenej v ženskom prsníku. Po nociach sa prebúdza, veľký, plný a oblý, aby...
No, ešte to musím domyslieť.



(art by Cuco 2013)