Veľké filmové prehry roka – stručný epochálny súhrn

Hollywood bol, je a navždy ostane stokou - to je rovnaký fakt, ako že chlapské semeno páchne po mineráloch (neviem, ako páchnu minerály, ale viem si to predstaviť). A tohoročná filmová úroda to znova len potvrdzuje...

Napríklad tu máme megalomanský San Andreas. Milióny dolárov vyhodených na hlupučký príbeh s neuveriteľnými postavami, neuveriteľným vývojom a koncom, pri ktorom sa budete zadúšať smiechom. Toto dielo uráža inteligenciu priemerného indického slona. Rock je možno sympaťák, ale od Walking Tall v podstate nenatočil nič pravdivé, takže by pomaly bolo načase, aby sa pustil do projektu, ktorý by ospravedlnil všetku tú kamarátsku pretvárku.

Insidious 3 skúša útočiť na city (a nervy) z trochu iného uhla, v konečnom dôsledku však dopadá rovnako katastrofálne. Predstaví nám tragické osudy tragických postáv a vôbec všetko je tu také TRAGICKÉ, až je to na smiech. Pravda, pri tých troch štyroch ľakačkách sa strhnete, ale peniaze za vstupenku vám už nikto nevráti. Ale čo, značka stále zarába, tak ju zrejme budú šklbať aj naďalej...

Terminátor! Synonymum pre starého (ale nie zhrdzaveného) Rakušáka s dvojicou výstavných bicepsov. Nový Terminátor je dočista zhovadilé pozeraníčko, ktoré si robí prču samé zo seba, a tým sa vlastne stáva sympatickým. Všetky tie kľučky a finty s cestovaním v čase by mu totiž nezožral ani súčasný Mr. Olympia v objemovke. Treba tiež priznať, že sa na to dobre pozerá, má to štýl a miestami aj ten humor plus samozrejme nostalgický bonus, čiže celkovo vzaté z toho vychádza lepšie, než predošlé spomínané filmy.

Čím nechcem povedať, že by Terminátor Genisys nebola kardinálna somarina.

Oproti tomu Jurský svet zabil. Nevychytal, iba zabil. Nikde inde neuvidíte útočné komando velociraptorov, ktoré počúva svojho cvičiteľa na povel – a je ochotné zaňho bojovať na život a na smrť. Fakt dojímavé. Možno pre deti do troch rokov.

Aspoň tá hudba je tu skvostná, ale jedna slávna filmová melódia ešte celý film nezachráni. Najmä keď ho potápajú tuctové, povrchné postavy a nudná zápletka. O cca. dvadsať tisíc návštevníkov ostrova, na ktorom sa utrhne z reťaze vyšľachtený megajašter, sa divák nemá prečo báť. Nemá dôvod si tu niekoho obľúbiť, a to vrátane hlavných postáv. Len zožrať, udupať!

Asi jediný film uplynulých mesiacov, ktorý by som si pozrel znovu a rád, bol Mission Impossible: Rogue Nation. Išiel som do kina s nulovým očakávaním a dostal tučnú porciu zábavy, na akú sa nezabúda. Celá séria sa posunula výrazne dopredu hlavne vďaka sebairónii, ktorá sa z plátna valí ako para nad hrncom. Tom Cruise má rozum (napriek svojim podivným náboženským tendenciám) – chápe, že medzi divákmi sa nájdu aj takí, čo nie sú úplní idioti, a všetky tie akčné scény mu spapajú len vtedy, ak si bude strúhať žarty sám zo seba. Vďaka tomu je Rogue Nation zatiaľ najlepšia časť tejto značky. Normálne som sa snažil zadržiavať moč až do konca, aby som nemusel z kinosály odbehnúť ani na tie dve rýchle minútky. A to sa mi obvykle nestáva. Nuž, keď pôjdem na najbližšiu časť, asi si vezmem so sebou nemocničnú kačicu...

Mark E. Pocha