V O L A G D O (poviedková minútka)

Oni o mne nevedia, ale som tu.

Mám sotva piaď, no sily za dvoch. Nemusím sa skrývať, lebo oni na takých, ako som ja, neveria, preto ma nemôžu vidieť.

Preto môžem pokojne plniť svoje poslanie.

Oni sú ôsmi - dvaja veľkí a šesť malých, umrnčaných. Tí veľkí tomu chaosu vládnu. Sústavne prikazujú: vyneste už volagdo tie smeti, zhasnite volagdo svetlo, choďte volagdo otvoriť a tak ďalej, a tak podobne. Niekedy je to dosť o hubu, všetko stíhať, ale je to moja práca, moje poslanie, moja zodpovednosť.

Volajú ma Volagdo a moje poslanie je robiť, čo treba.

Najhorší sú tí umrnčaní. Keď jeden z Veľkých, ten s hrubším hlasom opäť raz zareve "vymeňte už volagdo tomu faganovi plienku", už letím, už som tam a zasahujem. Robím svoju prácu.

A veru, nie je to robota pre každého. Ako keď včera večer tá veľká s vysokým hlasom zalomila rukami nad šiestimi malými postieľkami a povzdychla si: "Prečo tie decká ešte volagdo nezahlušil?"

Pustil som sa do práce len čo zhasla svetlo.

M. E. P.