Úplné zatmenie (pondelková chvíľka antipoézie)
Chvíľková poetická slabosť zelektrizovala moje elektrické mozgové obvody. Čo je horšie, celý prúd myšlienok mi ostal v živej pamäti. Ale čo je už úplne neznesiteľné, ešte som si ho aj zapísal. A nie, neušetrím vás. Tu je (a nesťažujte sa, že to nedáva jasný a ucelený zmysel, veď preto je to lyrika):
Úplné zatmenie
Asi budem znovu dáviť
asi sa znova pogrciam
snáď sa z toho aj poseriem
kristaboha pojebem
rana sa zas otvorí
pozri kto to hovorí
z noci čudné potvory
zubaté análne otvory
snáď sa z toho poseriem
kristaboha pojebem
slnko čierne, boľavé
nastav líce aj ľavé
slnko spadlo na tanier
vezmi si ma na pranier
toto nie sú halušky
toto sú čerstvé teplé šušky
pomedzi veľké uši
mozog žerie zlé suši
mozog žerie sám seba
a zožerie aj teba
a zožerie aj teba