Stručný sumár somarín
Za ostatných pár týždňov sa mi v hlave aj mimo nej nakopilo pár somarín, nuž ich tu postujem. Kto ich čítal na mojom facebooku, nech sa ďalej netrápi (a kochá sa namiesto toho priloženým drsnopápežským portrétom).
V poslednej dobe som sa celkom vážne začal zaoberať myšlienkou pripraviť na nejaký Con prednášku. Iste, mohol by som vysvetliť všetky záhady univerza, ale začal by som niečím skromnejším. Konkrétne témou "ako prežiť kritiku od porotcov literárnej súťaže."
Pracovný názov prednášky: Vaša poviedka stojí za hovno, E. Pocha!!!!
https://www.youtube.com/watch?v=PVjiKRfKpPI
Výborné do uší, drsné na pohľad. Hitofka jak šlak. Hozier: Take me to church.
Tento film MÁ, KURVA, GRÁDY!!!!!
Potil som sa na začiatku, v strede aj pri konci. Jeden z najlepších príbehov o umení za posledné roky:
Ranný gitarový jam (nie akože džem, ale akože jam) pre benevelonentného poslucháča. 21 sekúnd videohernej hudby priamo z mojich rúk: www.youtube.com/watch?v=_Pwbnmv_QBM
Mnoho ľudí sa dnes cíti opustených a mnoho ľudí z toho dokáže ťažiť...
Z toho by malo logicky vyplývať, že keď budem predslovy svojich kníh začínať slovami "Drahý čitateľ, chcem, aby si vedel, že nie si na tomto svete sám. Milujem ťa.", čísla predaja sa dramaticky zmenia!
Na zváženie všetkým zarytým ateistom: starí Mezopotánci poznali (okrem iného) Siris, bohyňu piva.
Zakaždým, keď vidím reklamný oznam typu "Chcete si vybudovať úžasné telo?" chce sa mi kričať "MÁM ŤA NA HÁKU, JA HĽADÁM NIEKOHO S KÝM SA MI PODARÍ PREŽIŤ ZOMBIE APOKALYPSU!"
Mal som na mysli poviedku o starčekovi zamilovanom do maloletej prostitútky, z ktorej sa stane zombia, a on potom potajme prevezme starostlivosť o ňu. Názov mal znieť ´Moja pažravá šľapka zo suterénu´ a chcel som ju poslať do Cena Fantázie a s neodškriepiteľným bodovým hodnotením vyhrať prvé miesto.
Už ani neviem, v ktorej chvíli som si to rozmyslel...
Ale tuším to bolo niekde pri prvom odseku.
Nemám rád spojenie "pracovný stôl." Najmä preto, že u nás sa na stole s PC namiesto krvopotnej lopoty rozmaznávame. A nie, tá minicica z čínskeho trhu nie je posadnutá démonom.
Aj keď občas sa mi zdá, že keď vychádzam z miestnosti, cítim v chrbte zapichnutý jej nevyspytateľný pohľad.
