Posledný letný quest - bystrická výprava za hrou dicemasters (recenzia/reportáž)

Všetko som si starostlivo naplánoval. Nič sa nesmelo pokaziť. Išlo predsa o dicemasters, špičkovú zberateľskú, kartovo kockovú hru, nadôvažok z fantasy sveta Dungeons and Dragons, a to sa veruže počíta. Nakoniec sa toho však posralo viac než dosť...

Budík ma vytrhol zo sladkej nočnej mory o pol deviatej, za čo som ho skoro prizabil. Mal šťastie, že ležal na nabíjačke, teda mimo dosah. Oči som mal nehorázne poleptané a v hlave mi hučala ruská turbína, takže som myslel, že všetkému je koniec, že výpravu odpískam skôr než vôbec začala, že si to hodím.

Ale čosi vo vnútri zachytilo volanie z diaľky a prinútilo ma vstať, umyť zuby, zjesť dve vajcia namäkko a zavolať taxi, nech ma vezme na stanicu.

ON THE ROAD

Nasadol som na autobus, a bol som na ceste, skoro ako Jack Kerouac, ktorým som bol vo svojom predošlom živote, keby to ešte niekto nevedel.

Reportáže sú nudné, cestopisy neznášam. Ľudia tárajú, aby sa pochválili: Hentam som bol, hento som videl. Boris Filan má pomaly historky aj o tom, čo neuveriteľné sa mu stalo cestou na záchod. To môj prípad je iný. Absolvoval som totiž nie výlet, lež QUEST, a to je otázka odvahy a cti.

Ale čo, otázkou odvahy a cti môže byť niekedy aj návšteva toalety.

Tak alebo tak, cikať sa mi chcelo už na dvanástom kilometri, a to nás čakalo ešte ďalších sto. Bol som pripravený vyskočiť pri najbližšej vŕbe, hanba nehanba. Nakoniec sa šofér uľútostil a počkal, kým vybehnem a zavlažím novohradskú zeleň kdesi za Lučencom (quest sa začal v Rimavskej Sobote).

Išlo tu o veľa, ako iste chápete. DD edíciu dicemasters mali v celej republike skladom iba v Banskej Bystrici, tak čo narobíš. Túžil som vrhať kockami ešte ten víkend, čo som sa k tej informácii dostal. Kto chce krásny život, musí sa trochu zapotiť.

Stále ešte som nerozdýchal traumatický zážitok z poslednej epizódy druhej sezóny True Detective, možno preto ma po celú cestu gniavili čudné pocity. Ale očakávania boli našťastie dosť silné na to, aby som sa vzmužil. A pomohol zrejme aj fakt, že cestou som zlupol štvrť kila kuracích prs naprírodno (ako už som spomínal, bol som starostlivo pripravený...).

Bola tam tiež neuveriteľne krásna baba v tričku Zombie University, a po dvoch hodinách váhania, či sa jej prihovoriť, som sa nakoniec neprihovoril (mala smutné oči & anjelskú hlavu), ale neva, lebo potom, konečne, Bystrica!!

Na vytlačenej mapke vyzeralo všetko akoby v hrozivej diaľke, no prvých pár orientačných krokov ukázalo, že stačí ísť chvíľu podľa rieky a potom len zabočiť doprava, a to celé sa dá stihnúť za nejakých 20 minút.

Doplniac tekutiny som si to teda šinul ponad Múzeum SNP, popod Hodinovú vežu, a na námestí som stretol troch členov kapely Zuzany Mikulcovej (vrátane Zuzany Mikulcovej), z ktorých jedného dobre poznám, ale nedalo sa zdržať, kdeže, na nejaké sidequesty ja nemám čas, to lietadlo možno počká, ale dicemasters rozhodne nie!

ENTER THE DUNGEON

V dračej jaskyni plnej drahocenného lootu (= stoviek stolových hier) si to traja chrabrí bojovníci rozdávali v Magicu (pozri foto), takže som si prisadol a čo to povyzvedal o ich hernej závislosti. Len čo dohrali, do rúk sa mi dostala vysnívaná, nádherná, nablýskaná škatuľka dicemasters - stálo ma obrovské úsilie neprivinúť si ju k hrudi a nezakričať z plného hrdla Môôj miláášiik!

Ochotný pán jaskyne (na fotke ten s bradou a dredmi) mi trpezlivo vysvetlil herné princípy a vzápätí sme si dali aj cvičnú hru. Hry zbližujú, to je jasné, ani totiž neviem ako, no z úvodného vykania sme prešli do priateľskejšieho tykacieho režimu celkom spontánne. A to aj napriek tomu, že sa mi v prvej hre podarilo vyvolať zeleného draka a doraziť súpera nechutne smradľavým dychom (dračím, nie mojím).

Pán jaskyne mal so mnou inak dooosť práce, kým som všetko pochopil, ale vydržal, za čo mu patrí uznanie (vzal som asi so sebou asi dve hodiny jeho života). Ukázal mi príšery, ktoré v hre môžete vyvolať a poučil ma o spôsoboch čarovania a útočenia s kockami. Herný systém je sviežo netradičný, nie však prekombinovaný, má ale svoju hĺbku a precvičí vaše kombinatorické schopnosti. Vďačné bytosti v starter balíku (áno, existujú rozširujúce boostre, ale aj bez nich je to skvelá zábava) sa ukázali byť želatína, drak a paladin. Paladin sa dokonca leveluje, keď zničí nejaké monštrum, no a keď naňho zahráte ešte kúzlo požehnania, ocitne sa na vašej strane bojovej zóny dorážač jedna radosť. Svoj šarm má zaiste aj upír alebo trol, a to nehovorím o krásnych ilustráciách, ktoré celú hru charakterizujú.

WELL PLAYED, ADVENTURER!

Odvetný zápas. Znova som to skúšal s taktikou „vyvolám zeleného draka a spravím mu rýchlu smrť,“ môj súper sa ale tentoraz rozhodol nebrať ohľad na môj status začiatočníka a bil ma hneď od prvého kola malými nohsledmi (reprezentujú ich samostatné symboly na bielych kockách). A tak sme si vymieňali jednu ranu za druhou, až kým...

S poslednými údermi mečov a plieskaním dračích chvostov už sa napätie dalo krájať motorovou pílou. Môj súper vyrazil víťazný pokrik, keď sa mu po vyrovnanom boji podarilo dostať do hry vlastného, modrého draka, a ten mi ukrojil posledne životy na nulu. Veru, takto dokážu dicemasters strhnúť. Najmä teda fantasy edícia DD. Vďaka Cthulhu aj všetkým pohanským Bohom za to.

Mimochodom...

Kúpil som si 2 boostre. Odmietol som otvoriť ich priamo na mieste aj napriek silnému naliehaniu chalanov. Nechám si to na doma, vravel som si. Ibaže...

Pevná vôľa nebola až taká pevná a oba prídavné balíčky som rozbalil už v autobuse cestou domov. No a čo čert nechcel, padla mi jedna super rare príšerka! Týmto chalanov zdravím a odkazujem, nech mi prinesú takéto šťastie aj nabudúce.

M/E/P

August 2015