...po dočítaní románu Oblek mŕtveho
Je to skôr novela, než plnohodnotný román: vystupujú tam dokopy nejaké tri hlavné a tri vedľajšie postavy, vrátane policajného vyšetrovateľa, čo sa mihne na posledných dvoch stranách. Niekto by mohol namietnuť, že Joe Hill mohol tento príbeh kľudne prerozprávať aj formou poviedky, ale tým by sme prišli o hutnú dávku atmosféry, vykreslenej vďaka autorovmu rozprávačskému umeniu.
Lebo je to práve štýl, čo nás - podobne ako u jeho otca S. Kinga - tak vtiahne do inak jednoduchej historky o duchovi, čo sa prišiel mstiť rozmarnej rockovej hviezde so zašlým dátumom spotreby. Ten duch sa volá Craddock a je otcom Anny, dievčinky, čo si kvôli Judeovi (tak sa ten rocker volá) podrezala žily vo vani v rodičovskom dome. Jude si medzičasom našiel novú lásku (presnejšie pomenovanie by bolo "trtkačku", ale čo ak nás čítajú aj deti?) a žije si svojím bohémskym životom excentrického starnúceho zbohatlíka. Preto ho nepríjemne prekvapí, že strašidelný oblek, ktorý vydražil na internete, obsahuje skutočného ducha. A ten duch má plán...
Polovica knihy sa odohráva v sídle hlavnej postavy, druhá polovica na ceste za jeho osudom, a to v relatívne krátkom časovom rozpätí, tuším niekoľkých dní. Zlomové body by sa dali zhrnúť troma vetami, ale keby som vám ich prezradil, uhádli by ste pointu. Čo sa od polovice knihy stane tak či tak, takže je to vlastne jedno. Akurát že sa mi tie tri vety nechce písať. Som totiž unavený z neprestajného čítania výborného finále slušnej hororovej knihy.
Tá kniha má názov Oblek mŕtveho a podľa mňa ju už majú aj vo vašej knižnici.
