Oni (existenciálny horor k poludňajšej káve)
Sedel na trávniku za chatkou pri lese, mlčky obdivoval nevýslovnú krásu šírej jasnomodrej oblohy a s pištoľou v ruke vyčkával, kým si poňho prídu. Sedel tam od včasného rána a ešte aj keď sa deň pomaly začínal rozplývať v súmraku, stále trpezlivo vyčkával.
A oni nechodili.
S poslednými lúčmi slnečného svetla si povedal, že nemieni ďalej nečinne sedieť. Vyzliekol si tričko, úhľadne ho poskladal na kameni vedľa seba, uistil sa, že v komore je náboj a prehnal si ho hlavou.
A oni stále neprichádzali.
A ani nikdy neprišli.
(M.E.P. 2013)