O písaní desivých scén
Existujú dva druhy autorov hrôzostrašných scén.
Prví si všetko poctivo naštudujú: anatómiu ľudského tela, spôsob, akým je možné ho prederaviť, dobodať alebo spáliť alebo inak zdeformovať; a potom pretavia svoje poznatky do príbehov.
Ináč povedané - preložia odborný text do literárneho.
Tí druhí žijú naplno a s otvorenými očami. Nebočia pohľadom od skutočného utrpenia, takého, pri ktorom sa nešuchoce papiermi.
Majú na háku, či sa obrazy v ich hlave zhodujú alebo nezhodujú s tzv. realitou - pokiaľ je obraz dostatočne živý v ich mysli, je dôležitejší a skutočnejší než skutočnosť.
Títo ľudia sú nepokojní a búrliví.
Sú schopní za dva mesiace pribrať 15 kg a potom za 3 mesiace zhodiť 20 kg.
Zažili podivné veci s podivnými ľuďmi.
Ignorujú spoločenské štandardy, konvencie a dobré mravy.
Žijú mimo tradične chápaných kategórií dobra a zla.
Sú spisovateľmi či inými umelcami aj vtedy, keď práve netvoria.
Každá jedna bunka v ich tele horí na dvesto stupňoch.
Sú extrémne prítomní v danom okamihu, tu a teraz.
V jednom vrecku vyšúchaných džínsov nosia smrť a v druhom šialenstvo.
Dajte si na nich pozor.
Prichádzajú.
M. E. P.
(ilustr. internet)
