Nie celkom normálny záznam z autorovho tvorivého denníka

(September - október 2015)

Idú mi ruky odpadnúť, ako už po neviem koľký deň po sebe búšim do klávesnice čoby zmyslov zbavený. Po realistickom románe a zbierke drabble sa mi opäť otvorilo čierne okienko do duše a von sa derie špinavý, nechutný, hororovo ladený príbeh, azda románového rozsahu. Nie je jasné, či ho niekedy dokončím (na nedokončené veci som odborník), ale zatiaľ to ide. Do jednej z rolí som mimochodom obsadil Martina Cuca Luciaka.

Akurát som si dovolil oholiť mu bradu.

***

Rady mojej ženy pri písaní aktuálnej knižky sú neoceniteľné:
Stojím nahrbený ako taký degenerát uprostred obývačky za chabého svetla žiarovky a rukou šermujem vo vzduchu. Pýtam sa jej: "Keby som ti chcel vyrezať maternicu nožom, šlo by to takto?"

Podá mi pomerne presnú inštruktáž, ako mám natočiť zápästie a kadiaľ viesť rez.

***

Tak teda pracujem na tej hroznej, sadistickej pornosračke (pravda, zatiaľ je to len hrozná sračka, porno a sadizmus ešte len prídu na rad). Žiadne bizarro, žiaden Lynch mixnutý Tarantinom mixnutý Kafkom mixnutý anime-čkami; žiadne kváziumelecké experimenty. Iba jednoduchá, priamočiara, brutálna vyvražďovačka s morbídnym humorným podtónom.

Dal som prečítať žene prvú kapitolu. Povedala len toľko, že to funguje. Veď by len skúsila povedať niečo iné...

Ide sa nadzvukovou rýchlosťou ďalej!

***

Píšem od prebudenia až takto do polnoci, už 4-5 dní vkuse, div mi z toho nešibe, ale u mňa to už raz takto funguje, buď to čoskoro dokončím alebo sa vzdám. Akurát, že už mi tŕpnu trapézy od toľkého sedenia.

***

Nielen ty tvoríš dielo, aj ono utvára teba: už pár dní, odkedy pracujem na tej hororovej novele, som poriadne nejedol. Na záchod chodím len keď už mechúr bije na poplach. Sprcha mi nič nehovorí a pri jedle používam namiesto príboru prsty.
Za očami cítim strašný tlak.
Premýšľam o krehkosti ľudského zátylku.
A tak podobne.

***

Dúfam, že mi to vydavateľstvo vezme, lebo ak nie, vytlačím ten rukopis sám a budem osobne chodiť od dverí k dverám, kým niekoho neotrávim natoľko, že kapituluje a pôjde do toho!

***

Maratón s novelou pokračuje: opúšťajú ma sily, nepekne zarastám a zmeškal som termín u zubárky. Ale zato postupujem ďalej do hlbín podvedomia s každým ďalším riadkom a rozkrývam scény ako z Boschových obrazov.

Spýtajte sa ma na Ježiša, a ja vám poviem o Satanovi.

***

Ten príbeh, ktorý pomaly dokončujem, bude PRÍŠERNÝ (v tom najlepšom zmysle slova). Kritika ho označí za ODPORNÝ (v tom najlepšom zmysle slova). Pretože tentokrát si prídu na svoje len naozaj silné povahy, ktoré dokážu v mene zábavy prehltnúť hoci aj horúce semeno (obrazne povedané - veď sa chápeme...).

Choďte spať, kým môžete bez vrecúšok na vracanie pripravenými pod posteľou...

***

DOPÍSANÉ a zrevidované!

Môj zatiaľ najlepší text (vieru v to mi dodáva mýtus Johna Lennona, ktorý vraj všetky svoj top hity poskladal na gitare, ktorej chýbali 2 struny).
120 stranová novela (+ 1 ilustrácia) pre silné povahy o partii mladých ľudí, ktorí sa vlastnou hlúposťou nechajú stiahnuť do hlbín šialenstva a smrti.
Aj keď v sračkách sa topili vlastne už predtým...

Príbeh úplne ako zo života!
Teda až na isté lovecraftovské prvky.

M/E/P 2015