Nebojme sa klasikov! (Čitateľov denník - E. Hemingway: Slnko aj vychádza)
07.02.2016 21:30
"Ideme na pstruhy, na obed sa ožerieme a potom sa vydáme na senzačnú cestu autobusom..."
Debutový román veľmajstra svetovej literatúry 20. storočia má prekvapivý spád a sympaticky jednoduchú tému - život. Čiže tému zo všetkých najťažšiu.
Ako v prípade mnohých ďalších slušných debutov, aj toto je viacmenej autobiografický príbeh, konkrétne o Hemových novinárskych rokoch v povojnovom Paríži a Španielsku. Treba zdôrazniť, že sa tu dosť veľa pije, čo hneď pozdvihne úroveň každého literárneho pokusu.
Máme tu tiež rozsiahle, no našťastie jazykovo nenáročné (a nikdy nie nudné) opisy malebnej prírody, ďalej španielsku fiestu a Hemove milované býčie zápasy. Dialógy sú hutné, vtipné i pravdivé, zápletka viacmenej žiadna. Len čo sledujeme istú časovú výseč z osudov hlavných postáv, ktoré spája láska k umeniu, životu, ženám...
A k spomínanej pijatike.
Jasné, nie je to Komu zvonia do hrobu, ale stále ide o prudko čitateľný príbeh, aký podľa mňa obstojí aj u nenáročného čitateľa, ktorý na literatúru nahliada z perspektívy "baví - nebaví".
Preto možno túto knihu odporúčať všetkým bez rozdielu, a to nielen ako ideálny vstup do sveta "veľkej" beletrie.
Navyše, ak sa chystáte v blízkej dobe objavovať parížsky nočný život (len na vlastné riziko, prosím!), táto kniha tiež poslúži ako výborný sprievodca putykami a nočnými barmi.
Slovom, sto bodov!
