NAJ bary pod Zoborom (I.): MARIATCHI

Podnikov, v ktorých dýcha na človeka neopakovateľná, slovami len ťažko vyjadriteľná atmosféra, je na tomto podivnom svete čoraz menej. Nitriansky bar Mariatchi patrí k takým miestam, takže keď chcete zažiť magickú noc, radšej vyhľadajte jeho dvere na rohu ulíc Mostná a Farská, lebo tu sa odohráva niečo silné & Skutočné & nezabudnuteľné...

Ak to urobíte ako ja, a nenápadným vchodom vstúpite do priestorov baru v stredu po polnoci, hneď vás ohluší nostalgická rocková hudba. The Doors, Jimmy Hendrix, Nirvana, Bob Dylan (ale aj mladšie kapely ako Linkin Park alebo Korn) tu neprestajne znejú z jukeboxu zaveseného na stene. Áno, je tu ozajstný, klasický, senzačný jukebox a návštevníci ho využívajú naozaj hojne. Dokonca som ani nemusel vhodiť desaťcenťák – ktosi predo mnou spravil kredit na 13 pesničiek a zabudol ich povyberať...

Druhá vec, ktorá vám tu udrie do očí, je cigaretový dym. Bar je priateľsky naklonený fajčiarom, takže to tu vyzerá, akoby sa pomedzi stenami a drevenými stolmi prevaľovala hustá horská hmla. Je úplne všade a vďaka nej vidíte ostatných návštevníkov tak trochu ako duchov vystupujúcich z iného sveta.

Než sa dostaneme k tomu najdôležitejšiemu, teda k typu ľudí, čo sem chodia, ešte slovo o vybavení interiéru. Je totiž doslova štýlové. Steny sú vytapetované koncertnými plagátmi kultových rockových kapiel – opäť stará dobrá Nirvana a Doors, ale aj Red Hot Chilli Peppers a mnoho ďalších.

Zo všetkého uvedeného má potom človek dojem, akoby práve vstúpil do nejakého echt britského pubu, kam každú chvíľu vtrhnú fanúšikovia Manchestru United a začnú to tam trieskať hlava nehlava. Lenže opak je pravdou! Toto mierumilovné miesto je totiž plné priateľských, dobrých, zaujímavých a inteligentných ľudí, medzi ktorými sa cíti rovnako dobre dvadsiatnička ako aj chlap po tridsiatke. Združujú sa tu totiž mladiství intelektuáli a umelecká bohéma.

Uvážte:

Videl som kučeravú blondínku s anjelskou hlavou v obrovskom bielom kožuchu ladne plachtiť chodbami.

Zhováral som sa s talentovanou herečkou, ktorej sa už trochu plietol jazyk, no stále ešte dokázala pôsobivo rozprávať o umení monodrámy.

Zažil som latentnú žiarlivostnú scénu (hneď dvakrát) a videl chlapíka hasiť si cigaretu na vlastnom predlaktí (doma to radšej neskúšajte).

Zažil som láskavosť úplných cudzincov a osobný prístup obsluhy.

Pomáhal som prebudiť a vyprevádzať chlapíka, čo to prehnal s pitím a za odmenu som dostal panáka na účet podniku.

Môj príšerný účes obdarili honosným komplimentom.

Viedli sme rozhovory o popkultúre, anarchii a súčasnej domácej alternatívnej scéne.

A tak ďalej, a tak podobne.

A podmanivá hudba medzitým hrala a cigaretový dym sa zvíjal ako dlhočizný had pomedzi nohy stoličiek a dlhých stolov, popri barpulte lomenom do tvaru písmena L, a medzi našimi hlavami a rukami a telami...

Som presvedčený, že to všetko, vrátane príjemnej spoločnosti, v ktorej som podnik navštívil, vytvára ten jemný a nehmatateľný pocit, ktorý slová ani rozum nepostihnú, ale ktorý vás tam obklopuje a načisto vami preniká...

Pocit spolupatričnosti a priateľskej lásky.

Za to si tento podnik zaslúži len to najvyššie zo všetkých možných superlatív.

Takže: vidíme sa u Mariachiho!

PS: Ako som sa práve dozvedel, bar sa budúci týždeň sťahuje do nových priestorov. V sobotu si môžete naposledy vychutnať tancovačku na jeho pôvodnej adrese a v pondelok ešte britskú nezávislú kapelu Buriers.

Facebook: https://www.facebook.com/pages/Mariatchi-Nitra/456702371062836?ref=ts&fref=ts

(foto archív Mariatchi, archív M.E.P)