Moja krásna (literárnotrasná minútka pre oťukaných)
„Ty moja krásna, ty moja jediná,“ šepkal jej do ucha Karol. „Aká si ružovučká, aká sladká...“
Nahé dievčatko na mäkkej podstielke naňho vyvaľovalo veľké modré okále. Ústa malo pootvorené; neúspešne sa snažilo trafiť do nich prstami svojej pravej ruky. Na svete nebolo ešte ani šesť mesiacov a Karol ho miloval.
Miloval tú malú rovnako, ako všetky pred ňou a preto jeho srdce skľučovalo vedomie, že sa budú musieť tak rýchlo rozlúčiť. Ale také boli pravidlá, pokiaľ nechcel, aby ho chytili a strčili pod škripec.
„Zbohom, moja krásna,” šepol, keď dievčatko naposledy nežne pobozkal na mäkké ružové pery.
Potom zodvihol nôž.
(M.E.P.)