Ľahké literárnokritické absurdity na horúci júnový víkend

22.06.2012 21:20

Literárna kritika má jednu nespornú schopnosť: vháňať slzy do spisovateľských očí. Je však rozdiel medzi slzami smútku a slzami, ktoré boli vyvolané záchvatom osviežujúceho smiechu...

 

Skutočný kritik, erudovaný, sčítaný, citlivý a nadaný jedinec patrí k vzácnym, vymierajúcim druhom. O ňom si povieme niekedy inokedy (možno mu pripravíme nejaký dôstojný epitaf). Ten, komu sa dnes budeme venovať, je pán Radový kritik. Ide o pomerne podivuhodnú bytosť pomerne častého výskytu. Môže sa skrývať za susedovým plotom, môže na vás číhať v internetových fórach pod anonymnou prezývkou, vlastne môže byť skoro všade a - čo je horšie - môže si dovoliť VŠETKO (aspoň z jeho pohľadu). Pretože má dostatočné sebavedomie na to, aby sa samozvane pasoval za kritika s veľkým K (čo je mimochodom písmeno, ktorým začínajú aj niektoré nepublikovateľné výrazy).

Počas svojej doterajšej krátkej dráhy amatérskeho literárneho autora (zámerne nepíšem spisovateľa, to označenie je vyhradené pre Fitzgeralda, Párala, Máraiho, Mailera a niektorých ďalších) som sa stretol s nejedným zaujímavým názorom zo strany nejedného Radového kritika. Niektoré poznámky boli podnetné, hŕstka patrila k vzácne trefným; ďalšie boli vtipné, iné len smiešne.

A potom tam boli absurdity.

Spontánne som zostavil ich krátky výber tak, ako sa mi vynárali zo studne spomienok. Možno sú niektoré z nich známe aj vám, pokiaľ sa hrávate na rovnakom žánrovom ihrisku.

Ako vždy, budem rád, keď ma doplníte - či už tu, na webe, alebo na tom prekliatom facebooku.

Prvá veta je vždy citát z kritikovho vyjadrenia, v zátvorke pridávam svoje myšlienky k nemu. Pripútajte sa, ideme na to:

 

Žiadna z postáv mi nebola sympatická. (a čo ak v tom príbehu jednoducho žiadna taká postava nevystupuje? Má azda autor znásilňovať príbeh a pridávať sympatického Hrdinu len preto, aby sa zavďačil čitateľovi? Má sa dočista vykašľať na pravdivosť svojej predstavivosti?)

 

Ak čitateľ nevie, kto bol Charles Manson, nepochopí pointu. (to naozaj natoľko podceníme slovenského, resp. českého čitateľa splatteru/hororu, že budeme predpokladať, že je mu neznáma jedna z najväčších ikon amerických sériových vrážd? Ak hej, potom už tejto krajine niet pomoci.)

 

Tá veta je pridlhá a opakuje sa v nej spojka a. (áno, tá veta je zámerne vytvorené rozvité súvetie a spojka A sa v nej opakuje ako štylisticko-rečnícka figúra, v podstate vypožičaná z lyriky ako poetizujúci vyjadrovací prvok. Takto postavená veta svojím rytmom evokuje báseň a teda vnáša do prozaického útvaru zrnko zasnenej, citovo výraznejšie sfarbenej nálady.)

 

Psychopat by sa tak nikdy nesprával. (kto naisto dokáže určiť, ako sa bude správať psychopat, má moju poklonu. A zároveň sa mu radšej pracem z cesty...)

 

Taká budova v tej ulici v tom meste vôbec nestojí! (toto je jeden z mojich favoritov. Je to vcelku podobné ako hnevať sa na fantasy spisovateľa, ktorého Elfovia nemajú dlhé špicaté uši. Pán kritik by si mal vyhľadať slovníkové heslo "autorská licencia". Ako má človek písať realisticky pôsobiaci text s nadprirodzenými prvkami, ak si nemôže dovoliť jemne prispôsobiť realitu?)

 

Prečo strká autor do príbehu zo slovenského prostredia toľko amerických prvkov? (toto je ABSOLÚTNY favorit. Frajer na záver! Človek, ktorému prekážajú napr. v poviedke zo súčasných nitrianskych ulíc hot-dogy, jahodový shake, coca-cola, drahé zahraničné autá, halloweenske party a podobné veselice, asi nikdy nechodil v Nitre - alebo tadiaľ prechádzal so zatvorenými očami. Haló! Svet sa zmenil! Hovorí vám niečo globalizácia? Haló!!!)

 

Tak čo, smejete sa alebo vám je do plaču?