Démon medzi nami (elégia v próze)

(venované J. Walkerovi Procházkovi)

Hoci mal tisíce rôznych mien, vo svete ľudí mu hovorili jednoducho Chodec. Jeho pravé mená ostali pred smrteľníkmi v tajnosti a keby aj niekedy niektoré presiaklo na svetlo sveta, človek, ktorý by ho vyslovil, by razom prišiel o zdravý rozum.

Musíte totiž vedieť, že Chodec bol zlý.

Bol zlý až na kosť.

V deň jeho narodenia (stalo sa to mimo tento čas a priestor) sa okolo kolísky zhŕkli sestry a trhali si hrôzou vlasy a oči im liezli z jamiek a žalúdky im mučili neznesiteľné kŕče.

Keď ako malý chlapec pozrel na rozjasnenú oblohu, zrazu sa začali sťahovať mračná a vtáky padali z telefónnych drôtov strmhlav k tvrdej zemi.

Sotva dospel, stačilo mu krivo pozrieť na zdravého chlapa, a ten do roka dostal rakovinu prostaty. Stačilo mu krivo pozrieť na tehotnú ženu a jej dieťa prišlo na svet slepé a hluché. Bohatých prinútil žobrať a chudobných kradnúť. Králi sa mu klaňali a kráľovné mu liezli do nohavíc a on ich všetky

(nakazil svojím vírusom)

uspokojil spôsobom, akým sa to už nikdy nikomu nepodarilo.

Lebo Chodec bol zlý, zlý od kosti.

Lenže... počkajte chvíľu.

Bol?

Nedajte sa vysmiať. On bol, je a bude. Kráča medzi nami, deň čo deň vyráža na svoje potulky svetom. Tak sa radšej majte na pozore, keď v dave zahliadnete jeho zlovestne vyškerenú tvár.

Mohlo by to byť to posledné, na čo sa vám v živote naskytne pohľad.

M.E.P.  (2013)