Chválospev na Velikána, alebo JWP NA HRAD!

Ujasnime si to raz a navždy: Jiří Walker Procházka je ctihodný občan a slušný človek, veď ho, kurva, poznáte. Stretával som politikov, poznal profesorov a zhováral sa s jedným vrahom - ani jeden z týchto nespochybniteľných odborníkov vo svojom obore však z hľadiska osobnostného čara a všeobecných komeptencií Velikánovi českej SF nesiahal ani po päty.

A nie je to dané tým, že JWP má niečo nad tri metre.

Pochopte, ten človek vám dá pocit, že ste stredobodom vesmíru. Že knihy, ktoré by ste inak nikdy nenapísali, dokončíte v priebehu najbližšieho víkendu. Že splnenie vašich najtajnejších snov je na dosah ruky...

Že dokážete oplodniť všetky ženy v okruhu piatich kilometrov naraz a jediným výstrelom.

Spomínam na Istrocon 2012. Keď sme sa tam prvýkrát osobne stretli, bolo to družné a priateľské a vrelé. JWP má šarm, ktorým si vás podmaní, šmrnc, ktorým si vás udrží a holene tajského boxera, ktorými vás nakope do guliek, keď ho naseriete. Jeho otvorený prístup voči literárnym stokárom dokumentuje aj nasledovná epochálna fotografia z nášho prvého stretnutia:

Toľká vrúcnosť!

Nuž teda, ako vidíte, Jiřímu W. Procházkovi neuniknete. Presnejšie neuknite jeho čaru. Pripraví si vás, pomazná, obriadi, poutiera a už ste tam, v jeho osídlach. Poučenie je jasné: dajte mu svoj hlas a pošlite ho na hrad. Skôr či neskôr z neho aj tak bude prezident (a potom pán sveta), tak načo zdržiavať? Nech tam hore narobí riadny prievan. A ako hlava štátu bude mať konečne dosť času, aby písal, koľko sa mu zapáči.

On má predsa vládnuť (literárnemu) svetu - pracovať môžeme my ostatní.

Howgh!