Cena Fantázie na Bibliotéke: sviatok žánrovej literatúry

7. november, Bratislava Incheba.

Priznám sa bez mučenia: nemám rád súťaže umeleckých, a teda ani literárnych diel (hoci som sa ich sám isté obdobie zúčastňoval). Má to prostý dôvod – umenie nie sú konské dostihy ani súťaž krásy. Nie je predsa možné určiť, či bol lepší Michelangelo alebo Rafael...

A teraz nemám na mysli Ninja korytnačky.

Pravda, keď sa vaša poviedka ocitne vo finále najprestížnejšej slovenskej súťaže v oblasti literárnej fantastiky, môže sa stať, že na svoj vyhranený názor tak trochu pozabudnete...

No a moja mysteriózna detektívka s prvkami splatteru a s názvom DIABLOVA DIERA toho roku získala nomináciu na horor roka, takže preč s ťaživým tónom a pustime sa zvesela do reportáže z veľkej oslavy domácej fantastiky, udeľovania Martinus Cien Fantázie 2015!

Bratislava nie je až taká veľká, akoby sa zdalo osemročnému chlapcovi z dediny, ktorý zablúdil niekde v Petržalke, no napriek tomu sme si s Cucom, ktorý ma od rána sprevádzal, najprv mysleli, že sme stratení, dočista stratení!

Keď sme totiž vstúpili do budovy Incheby, kde sa koná Bibliotéka, obklopili nás stánky s liečivými kamienkami a inými minerálmi rozmanitých farieb, takže to vyzeralo ako na ezoterickom, a nie knižnom veľtrhu.

Cuco to vyriešil tak, že zakotvil na premietaní animovaného filmu Pocahontas (spolu s ním bolo v sále zo dvadsať detí aj s rodičmi), zatiaľ čo ja som sa nebojácne vydal na pátraciu akciu za knihami.

Ako prvé som objavil toalety; hneď potom som narazil na Riddick a Ivana Aľakšu, ktorí ma odnavigovali tým správnym smerom. Od stánku Evity som rýchlo odbočil, aby ma niekto nepodozrieval, že pod hlavičkou jej vydavateľstva chcem niekedy v budúcnosti speňažiť svoj všestranný talent (čítali ste už Semester zakomplexovaného sviniara? Fakt pecka!).

Spravil som rýchle kolečko a pár ďalších selfies, tento raz s Ďurom Červenákom a manželmi Harmanovcami z vydavateľstva Artis Omnis.

Potom svižným krokom pre Cuca a dotiahnuť ho tam, kde sa to hemží literatúrou.

Okolo obeda sme si dali spich s editorkou z vydavateľstva Hydra, Evou Piarovou. Spravili sme pár kolečiek po výstavisku, Eva čosi nakúpila v stránku akéhosi ekumenického (WHAT?!) nakladateľa a niekedy v tej chvíli sa okolo mihol Kamil Peteraj. Už - už som k nemu chcel priskočiť so slovami „Môžem poprosiť spoločnú fotku, pán Hevier?“, ale nakoniec k tomu nedošlo, lebo obďaleč som zbadal tri poličky plné kníh od môjho obľúbeného autora (mimo fantastických žánrov), Sándora Máraiho.

Márai bol (je) najväčší slovenský prozaik, a to i napriek tomu, že bol vlastne Maďar. Môžete sa o tom presvedčiť na vlastné oči, stačí nasať pár riadkov z jeho ľubovoľnej knihy. Pri mikrostánku vydavateľstva Kalligram som bol jediný, kto prejavil záujem o jeho veci. Jediný, kto prejavil záujem o stánok ako taký. Zvyšok návštevníkov sa tlačilo pri šiatroch vydavateľstiev ako Slovart, Tatran, a tak ďalej, veď to poznáte.

Tetu za pultom môj záujem prekvapil i potešil, nakoniec som dokonca dostal zľavu na najnovší Máraiho titul a spôsobil si predčasné Vianoce a prvý tohtoročný orgazmus. Ehm.

Nato sme sa s Cucom a Evou usadili v priestoroch Ihryska a dali si zo dve partie spoločenskej hry DUCH. Potrápila nám mozgové závity aj reflexy. S výnimkou Cuca, ktorý len pobavene sledoval, ako s Evou bojujeme o každú kartu akoby od jej získania závisel náš život.

Čas sa vylieval z brehov večnosti ako Dunaj v období najväčších záplav a čoskoro nastala hodina dvanásta, presnejšie trinásta; hodina odovzdávania cien za najlepší literárny horor, scifi a fantasy roka!

Programová sála (zhodou okolností tá istá, v ktorej sa predtým premietal Pocahontas...) bola naplnená na prasknutie. Nechcem hádať koľko ľudí sa tam zišlo, ale možnože aj sto (alebo 50, ale MNE sa to tak JAVILO, že 100). Chceli sme si sadnúť celkom dopredu, aby sa ľahšie skákalo na pódium pre ceny, ale prvé dva rady boli reserved pre organizátorov.

Piaty rad to istil.

Pridal sa k nám Marek Slabej a Janko Iša.

Výsledky už isto všetci poznáte (ak nie, treba omrknúť stránku organizátora súťaže), takže viete, že Janko si odniesol cenu Béla a súčasne hlavnú Cenu Fantázie. Považujem to za triumf "poklesnutej" žánrovej literatúry, keďže jeho poviedka Kladivák je v podstate akčný noir z alternatívneho Pressburgu a nehrá sa na hlbšie posolstvá ani druhé plány. Jednoducho svižná otlkávačka ako z pera tých najzabehnutejších českých vzorov typu Kulhánek, Žamboch a spol. A tak sa nám to páči!

Na cenu Béla som bol nominovaný s Jankom a ďalšími troma autormi, a ako cenu útechy sme si odniesli diplomy a poriadny balíček kníh od vydavateľstva Artis Omnis.

Vecné ceny sa inak rozdávali rôzneho kalibru: od knižiek cez mini rakvičku až po náročné spoločenské hry a XBOX, a dokonca aj finančnú hotovosť. Moderátor Ludwig Bagin sa snažil, organizátori sa snažili...

Len to publikum sa mi zdalo akési mdlé – potlesk bol na to, že išlo o veľké finále (a na to, aké výhry sa rozdávali), dajako príliš mierny a tuším jediný človek v celej sále, čo nahlas ujúkal od radosti nad úspechom svojich priateľov, som bol ja. Akoby sa nepatrilo otvoriť hrdlo a dať voľný priechod emóciám alebo čo.

Inak, Ruženka Srnková napiekla na počesť tejto udalosti bohovské tematické koláčiky legendárnej chuti, ktoré sa rozchytali tak rýchlo, že mne sa neušiel ani hlt... Ale – ako dodatočne a správne poznamenala Katka Čavojová z Hydry – teraz aspoň môžem frflať, hehe...

A to stále nebolo všetko!

Lebo partička v zložení Mark, Cuco, Eva, scifista František Gago a neskôr aj Ruženka s Marekom Slabejom sa rozhodli zalomiť to v Dungeon Pube a prebrať aktuálne udalosti nad pohárom studeného oroseného.

Čo bol vlastne pre mňa taký zlatý klinec denného programu, lebo ďalej už ma čakal len vlak, neskorá večera a studená posteľ.

Ešteže mi ostal hrejivý pocit zo skvelého dňa (aj na dvojitý úspech Janka som žiarlil iba celých 5 sekúnd, čo je môj osobný rekord). Takže kto sa zatiaľ o Cenu Fantázie nepobil – len smelo do toho! Myslím, že v súčasnosti je pole účastníkov tak silné a kvalita prác tak vysoká, že keď sa aj do užšieho výberu nedostanete, nebudete sa cítiť ako porazení, skôr o čosi skúsenejší.

A stále to môžete skúsiť nabudúce.

Záverom ešte jedna, osobná vec: nomináciou na horor roka a prebitím sa do zborníka finálových poviedok som dosiahol svoju poslednú vytýčenú súťažnú métu a nateraz si dávam s literárnym zápolením pohov. Času je totiž málo a na svet sa pýta niekoľko epochálnych románov, ktoré musia byť napísané, vydané a predstavené krvilačnému publiku!

Ako prvý príde na svet guilty pleasure triler v štýle talianskych hororov 80. rokov, nazvaný Krajina kanibalov (www.facebook.com/krajinakanibalov). To vám takto skupinka slovenských vysokoškolákov vyrazí skúmať Amazonku, keď odrazu...

Ale to už je iný príbeh.

Dočítania!

Výber najlepších domácich poviedok za tento rok nájdete v zborníku Fantázia 2015.

(foto archív autora, Martinus Cena Fantázie, archív Jána Stopjaka, internet)