Ako sa bezpečne rozbiť, nedostať zápal pľúc a znepriateliť si fanúšikov Harryho Pottera v priebehu jedinej soboty

(krátka, vysoko subjektívna, mierne povrchná a absolútne nevyčerpávajúca reportáž zo Slavconu 2015)

Poplašné chýry, ktoré u nás doma kolujú o Petržalke, sa nezakladajú na pravde: cestou v MHD som za oknami nevidel ani jedného dílera, narkomana, ozbrojeného gangstera či prostitútku (hoci neprítomnosť poslednej menovanej ma, priznávam, mierne sklamala). Pravda, možno za to mohol dážď, ktorý všetkých odohnal z ulíc.

Tak či onak, na miesto konania presťahovaného Slavcona som sa dostal bez ujmy na zdraví, a to mi na úvod celkom stačilo. Spoločnosť mi robili Cuco, Ondrík Trepáč a jeho spoločník Eugen, takže predošlé obavy boli vlastne zbytočné - v prípade nebezpečenstva som sa mal o koho oprieť (v skutočnosti som dúfal, že mám zo všetkých najrýchlejšie nohy).

Bola sobota a po celý čas vytrvalo lialo. Istil ma babkin dáždnik (dokonca sa mi podeň pridružila jedna milá slečna), ale tenisky sa mi premočili ešte než prekročili prah kulturáku. Takže v záhlaví mi potom celý deň putovala myšlienka, či neskončím s nádchou. Alebo zápalom pľúc. Trocha paranoje nezaškodí, udržiava v pohotovosti zmysly.

Pred budovou, ešte na schodoch ma vyzval Marek Slabej, nech v trenírkach zatancujem Gangnam Style, ako som to prisľúbil na Facebooku. Ibaže vzhľadom na to, že neboli splnené určité podmienky (zbierka Na hroby, ktorú som editoval, nepremenila nomináciu Akadémie SF), z tejto úlohy som sa vykrútil. Rovnako aj z prepichovania bradaviek štrikovacou ihlicou. Možno nabudúce.

Ten kulturák, v ktorom sa Slavcon toho roku konal... Má zvláštneho staromilského ducha. Niekto by povedal, že je to stroj času - ocitnete sa späť v socíku. Všetko je také... Drevené a hranaté? Slovom, retro. Pobavia aj názvy miestností ako Tanečná sála, Diskosála a pod. Už som spomínal, že v rovnakej budove na prízemí sídli pohrebná služba?

Ale čert ho ber, dôležitá je akcia, dôležití sú ľudia! A to všetko tu bolo a robilo to návštevníkom radosť. Zvítal som sa s toľkými priateľmi (novými i starými), že ku koncu už som si podával ruku aj s kľučkou (dobre, to mohlo súvisieť aj s medovinou, od ktorej mi zhustla krv).

S Cucom sme najprv naklusali k prehľadovej prednáške dievčat z Hydry o slovenskej fantastike, prelistovali si pár kníh, pochválili toho a skritizovali tamtoho autora. Zvítali sme sa s rodinným tímom vydavateľstva Artis Omnis a prehodili pár slov s internetovými známosťami. A viete čo? Naživo je to ešte príjemnejšie, ako elektronicky. Najmä, keď dievčatá prídu v krátkej sukni. Chápeme sa.

Keď sme s Cucom po prednáške prebrázdili v podstate všetky priestory kulturáku (vonku stále lialo, takže do stredovekého mestečka sa nám nechcelo - a tuším sa celé mestečko kvôli tomu božiemu dopusteniu scvrklo na jediný stan), zasadli sme k spoločenským hrám. A medovine. Mal som doma taký sen, že mi narazia samostatný sud, ale realita a sny bývajú niekedy dve odlišné veci. Niekedy zas nie.

No, naučil som sa hrať kartovú fantasy vybíjanú Summoner Wars a môžem tú hru každému vrelo odporúčať. Myslím, že je to zábava aj bez medoviny. Hlavne rýchlejšie pochopíte pravidlá. A nebudete si mýliť svoje jednotky so súperovými.

Počas hrania k nášmu stolu inak sústavne behali akési detváky rôznych vekových kategórií a vypytovali sa kolegu inštruktora, či nie je tá alebo tamtá postava z Harryho Pottera. Zrejme nejaká spoločenská hra pre účastníkov. Nakoniec som to nevydržal a nabádal som pátračov, nech sa pýtajú aj mňa. Vždy som potom pozrel tajnostkársky do dlane a zakrútil pomaly hlavou v zmysle "nie, ja nie som Barty Crouch. Ani Severus Snape. E-e."

Dopoludnie ubehlo ako dažďová voda hrdzavou rímsou kulturáka a na obed sme zasadli do priľahlej reštiky. Ako napísal niekto z kolegov, konal sa tam paralelný mini-Slavcon. Taký literárny. Sedeli tu držitelia a držiteľky rôznych literárnych ocenení, skúsení autori, začínajúci autori i vášnivý čitatelia. Cucovi cez otvor v streche terasy bubnoval na ľavé rameno dážď. Našťastie, zápal pľúc nakoniec nedostal ani on.

S Lenonou Štiblaríkovou sme chvíľu hádzali do pľacu nápady a vznikol z toho námet na novú antológiu (v skutočnosti som to celé takto plánoval už doma, muhehehee!) a Cuco hneď doplnil: "Spravte, nakreslím vám obálku!" A bolo dokonané.

Zjedol som pizzu so strašne slanými rybičkami, ktoré mali na chvostíkoch chĺpky, takže vôbec nie je také isté, či to boli naozaj rybičky, ešte sme sa rýchlo pofotili a potom začínala prednáška Hydry, v rámci ktorej sa predstavovali pripravované tituly vydavateľstva. Je toho fakt dosť, vyberie si fanúšik fantasy, scifi aj hororu. A čo by som si trochu neprihrial polievočku: reč bola aj o mojej zbierke stoslovných hororov Z temnôt, ktorá vyjde v druhej polovici roka ako e-kniha a bude kompletne ZDARMA (so špeciálnou zľavou pre ženy zneužité mimozemšťanmi a neúspešných autorov). Zvláštne je, že počas čítania ukážky sa prítomné publikum smialo. Čo môže byť dobré znamenie, alebo aj nie. Keďže sa bavíme o hororových textoch... No.

Po prednáške sme museli s Cucom opustiť akciu a premiestniť sa do inej časti Bratislavy, ale to už je iný príbeh...

M/E/P