A strhla sa búrka (poetická reportáž zo života ľudského hmyzu)
A strhla sa búrka
hotová smršť
prihnala sa od severozápadu
na čiernych mračnách
čo sfarbili kraj temnými škvrnami
tvaru divokých šeliem
lačných po našej krvi
Prišlo to tak náhle!
Ako osudová rana
Najprv sa zdvihol vietor
a prudko ochladil sa vzduch
až sa nám robila husia koža
a potom z čistajasna
len čo sme zdvihli hlavy k tej
temrave
čo sa vytvorila tam hore
udrela búrka
tvrdo a nekompromisne
Áno:
podaktorí stihli pobaliť svojich päť slivák
a zdrhli do bezpečia
lenže
než to naplno prepuklo
väčšina z nás iba mávla rukou v planej nádeji
že pôjde o bežné letné prehánky
a tak nás to zastihlo nepripravených
a ako tu už odznelo
tvrdo a nekompromisne
Nárazový vietor bol zlý
a zlovestné hromy blesky boli zlé
a krúpy
veľkosti golfových loptičiek
boli zlé
čert bije svoju ženu
vyhlásil ktosi skrčený v podchode okolo
ktorého sme prebehli
v tom podchode sa krčili mnohí bol tam pretlak
čo nám teda iné ostávalo len hľadať si inú skrýš
niekde v blízkosti námestia
no v kostole nemali návštevné hodiny
a obchody sú v nedeľu zatvorené
a vôbec
už utíchli zvuky civilizácie
počuť len kvílenie búrky
kvíli hlasom miliónov divokých bohov
jaskynných ľudí
a my v tej pohrome nemáme naporúdzi
jedinú jaskyňu
a golfové loptičky robia bam-bam-bam!
neúnavne bubnujú po mačacích hlavách
a po našich hlavách
pod nohy sa ti pripletie vetrom hnaný
spadnutý konár
a ty padáš tvárou dolu
biele kropaje spotenej oblohy ťa bičujú do zátylku
a keď sa pokúsim vytiahnuť ťa na nohy
zasiahne ma jeden extra kúsok
do sluchy
a už tu ležíme spolu na kamennej posteli
na červených vankúšoch krvi
prikrytý perinou topiacich sa ľadových
guľôčok
(M.E.P. 2013)
